Kraj Trenčínský

688 - Beckov

Beckov

Prvé písomné zmienky pochádzajú z 12. storočia, kedy hrad patril uhorskému kráľovi Belovi III. a kedy došlo k jeho kamennej prestavbe. Na počiatku 14. storočia získal Beckov uhorský veľmož Matúš Čák Trenčianský a za jeho vlády došlo k vylepšeniu opevnenia. Po Matúšovej smrti v roku 1321 sa hrad znova stal kráľovským majetkom a v roku 1388 ho získal veľmož poľského pôvodu Stibor zo Stiboríc. Stibor, nesúci aj titul sedmohradského vojvodu, si hrad vyvolil za svoje rodové sídlo a majestátne ho prestaval. V roku 1434 sa stali majiteľmi Bánffyovci, za ktorých bol hrad prestavaný renesančne. Po vymretí rodu Krištofom Bánffym po meči v roku 1646 držalo Beckov viacero dedičov a na hrade sa to podpísalo. Po požiari v roku 1729 sa hrad začal meniť na zrúcaninu.

Suvenýry Ondrej Kurek, Ilešháziovský dom
Mierové námestie 2/2
Trenčín
Suvenýry Ingrid Dovinová
nádvoří hradu Beckov
Beckov
Obchodní domek Rillich
Náměstí 187
Frymburk

726 - Bojnice

Bojnice

Prvá písomná zmienka o pôvodne drevenom hrade pochádza z roku 1113. Za panovania Hunt-Poznanovcov bol v 13. storočí prestavaný na kamenný hrad. V roku 1299 sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. V 14. a 15. storočí sa v držbe vystriedali Gilethovci, Jelšavskí a Noffryovci. V rokoch 1494-1526 bol majiteľom Štefan Zápoľský a potom Thurzovci, ktorí hrad prestavali v renesančný zámok. Po vymretí rodu v roku 1636 panstvo pripadlo korune a o rok neskôr ho od cisára Ferdinanda III. získali Pálffyovci. V rokoch 1889-1910 došlo k poslednej neogotickej prestavbe zámku. V roku 1908 zomrel gróf Ján Pálffy ako bezdetný a jeho dedičia v roku 1939 predali zámok firme Baťa. Po vojne zámok pripadol štátu.

Obchodní domek Rillich
Náměstí 187
Frymburk
Suvenýry Ondrej Kurek
Hurbanovo námestie 3
Bojnice

680 - Čachtice

Čachtice

Hrad vybudoval po roku 1260 Kazimír Hunt-Poznan, na konci storočia sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1392 daroval kráľ Žigmund Čachtice Stiborovi zo Stiboríc a v roku 1436 Michalovi Országovi. Po vymretí Országovcov Krištofom Országom v roku 1567 pripadlo panstvo kráľovi Maximiliánovi I., ktorý ho prepožičal v roku 1569 Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádasdym. Syn František Nádasdy I. tento majetok v roku 1602 odkúpil a po jeho smrti v roku 1604 ho zdedila manželka Alžbeta Báthoryová. Po konfiškácii majetku Františka Nádašdyho II. v roku 1671 získali Čachtice Révayovci a Draškovičovci, ďalšími majiteľmi boli Forgáchovci a Bercsényiovci. Po dobytí vojskami Františka II. Rákócziho v roku 1708 začal hrad pustnúť a v roku 1799 už opustený vyhorel.

Obchodní domek Rillich
Náměstí 187
Frymburk
Suvenýry-občerstvení
Hrad Čachtice
Čachtice

661 - Červený Kameň

Červený Kameň

Hrad, založený pred rokom 1240 kráľovnou Konštanciou, vdovou po českom panovníkovi Přemyslovi Otakarovi I., bol často zastavovaný. V roku 1296 ho kúpil Matúš Čák Trenčiansky. Ďalšími majiteľmi boli napríklad Wolfurthovci, páni zo Svätého Jura a Pezinka, od roku 1511 Zápoľskí a od roku 1523 Thurzovci. V roku 1535 kúpili panstvo Fuggerovci a gotický hrad prestavali na renesančnú pevnosť. Od roku 1588 bol majiteľom barón Mikuláš II. Pálffy z Erdödu s manželkou Máriou Magdalénou Fuggerovou. Pevnosť nechali prestavať na renesančno-barokový zámok. Pálffyovcom patril Červený Kameň až do roku 1945.

Obchodní domek Rillich
Náměstí 187
Frymburk

722 - Považský hrad

Hrad bol pravdepodobne postavený koncom 13. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1316, kedy bol v držaní Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa dostal do majetku kráľa Karla Róberta, ktorý ho daroval Hederváriovcom, ktorí tu sídlili v rokoch1324-1354. V priebehu ďalších sedemdesiatich rokov patril Pavlovi Ugalimu, haličskému palatínovi poľského pôvodu Sudivojovi z Ostrorogu a potom Stiborovcom zo Stiboríc. Ďalšími majiteľmi boli napríklad od roku 1446 Ján Hunyady, Matej Korvín a medzi rokmi 1458-1558 Podmanickí. V roku 1571 získali panstvo Balassovci, v roku 1631 však opustili nepohodlný hrad a presťahovali sa do renesančného kaštieľa v podhradí. V rokoch 1701-1830 hrad vlastnili spoločne Balassovci so Szapáryovcami, ten však bol už v roku 1698 výrazne poničený vojskami Leopolda I.

686 - Skalka pri Trenčíne

História pútnického miesta siaha do 11. storočia a spája sa so životom sv. pustovníkov Andreja-Svorada a Beňadika, ktorí na tomto svätom mieste nejaký čas žili. Pozostáva z Diecéznej svätyne sv. Andreja-Svorada a Beňadika na tzv. Malej Skalke a z tzv. Veľkej Skalky – pozostatkov benediktínskeho opátstva. Svorad, pôvodom Poliak, prišiel na Slovensko okolo roku 1020 a v benediktínskom kláštore svätého Hipolyta na Zobore prijal rehoľné meno Andrej. Zomrel okolo roku 1030. Jeho učeníka, mnícha Beňadika, tri roky po Svoradovej smrti prepadli zbojníci, zviazali ho a hodili do rieky Váh. V roku 1083 za pápeža sv. Gregora VII. boli oba kanonizovaní. Skalka sa postupne stala pútnickým miestom a v roku 1224 tu bolo založené benediktínske opátstvo. V rokoch 1644-1773 tu pôsobili jezuiti, potom toto miesto postupne pustlo. V 18. storočí bol kláštor a kostol zničený. Nový kostol bol na Malej Skalke postavený v roku 1853. 

687 - Trenčín

Trenčín

Hrad bol postavený pravdepodobne počiatkom 11. storočia na mieste staršieho opevneného sídla. Mýtna a trhová osada Trenčín je spomínaná v roku 1111. V roku 1241 hrad odolal obliehaniu mongolských vojsk a v roku 1296 sa stal sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti v roku 1321 sa stal opäť kráľovským majetkom. Po roku 1437 spravoval hrad Jan Jiskra z Brandýsa, v roku 1454 ho ovládol Ján Hunyady a potom jeho syn, uhorský kráľ Matej Korvín. V roku 1476 kráľ daroval Trenčín Štefanovi Zápoľskému. V roku 1528 ho dobyl Ferdinand I. Habsburský. Hrad dostali do zálohy v roku 1551 Thurzovci, v roku 1582 ho prenechali Imrichovi Forgáchovi. Od roku 1594 tu vládol Štefan Illésházy, ktorý panstvo v roku 1600 kúpil. Vo vlastníctve Illésházyovcov ostal hrad až do vymretia rodu v roku 1835. Poslednými majiteľmi boli Sinovci.

Obchodní domek Rillich
Náměstí 187
Frymburk
Suvenýry Ondrej Kurek, Ilešháziovský dom
Mierové námestie 2/2
Trenčín
Kavárna-suvenýry Ondrej Kurek
Trenčianský hrad
Trenčín