Kraj Nitranský

717 - Gýmeš

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, keď bola v majetku zoborského kláštora benediktínov. Hrad dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253–1270 Ondrej Hunt-Poznan. V roku 1302 sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Od roku 1312 bol Gýmeš majetkom kráľovským a v roku 1386 ho dostal Blažej Forgách. V roku 1576 hrad poničili Turci, veľkú opravu vykonal až v roku 1613 Žigmund Forgách. V roku 1618 vyplienili Gýmeš vojská Gabriela Bethlena a v roku 1663 opäť Turci. Hrad bol potom lepšie opevnený a bol jedným z mála, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu s kaplnkou. V polovici 19. storočia bol hrad definitívne opustený a začal sa rozpadávať.


707 - Nitra

Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871, kedy sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu. V rokoch 880 - 892 tu bolo aj biskupské sídlo, ktoré po páde Veľkej Moravy zaniklo, ale po vzniku uhorského štátu bolo v 2. polovici 11. storočia obnovené. Hrad odolal aj tatárskemu vpádu v roku 1241, v roku 1273 bol však vypálený vojskom Přemysla Otakara II. Po obnovení ho začiatkom 14. storočia dva razy po sebe dobyl Matúš Čák a roku 1431 ho obliehali husiti. Za kráľa Žigmunda vybudovali v 1. polovici 15. storočia nové hradné opevnenie, v roku 1465 však hrad znovu spustošilo vojsko Mateja Korvína. V 16. storočí bol postavený renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. K veľkej stavebnej činnosti došlo tiež po skončení povstania Františka Rákócziho v roku 1704.


728 - Topoľčianky

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1293. Na mieste súčasného zámku stál najprv gotický vodný hrad a neskôr renesančná pevnosť. Rod pánov z Topoľčianok vymrel po meči Petrom v roku 1611. V roku 1616 kúpil ich majetok barón Ladislav Petho-Hetessi. Sobášom s jeho dcérou Annou získal Topoľčianky gróf Pavol Rákóczi. V polovici 17. storočia bol zámok prestavaný do dnešnej podoby. Po potlačení povstania Františka II. Rákócziho v roku 1708 prešli Topoľčianky do majetku cisára. V roku 1711 kúpili panstvo Zichyovci a v roku 1742 Keglevichovci. V rokoch 1890-1980 patril zámok Habsburgovcom a od roku 1923 začal byť využívaný ako letné sídlo prezidentov.