Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1321, kedy sa po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho domáhali tohto jeho majetku Balassovci. Kráľovským majetkom však Budatín zostal až do roku 1436, kedy ho Žigmund Luxemburský daroval Jurajovi z Hatného. Ďalším majiteľom bol Mikulášov brat Rafael a po jeho smrti, kedy sa vdova Alžbeta vydala za Gašpara Szunyogha, sa dostal do rúk tohto rodu. V roku 1528 sa hradu zmocnili Kostkovci a v roku 1534 Podmanickí. Od roku 1545 spravovali panstvo opäť Szunyoghovci. Po smrti Jána Szunyogha v roku 1798 vyženili Budatín grófi Csákyovci a ten im patril až do roku 1945. Od roku 1956 hrad využíva Považské múzeum.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1267, kedy hrad získal od Mika Balassa kráľ Belo IV. V roku 1298 sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, od roku 1333 bol v kráľovskej správe. V roku 1420 získal hrad Stibor zo Stiboríc, v roku 1441 ho obsadil Peter Komorovský a v roku 1474 ho vykúpil kráľ Matej Korvín. Po smrti jeho syna Jána sa stal v roku 1505 majiteľom Ján Zápoľský. Ďalej Oravskému hradu vládli Mikuláš Kostka, Ján z Dubovca, Václav Sedlnický a v roku 1556 získal panstvo František Thurzo. V roku 1621 vymrela grófom Imrichom Thurzom bytčiansko-oravská vetva rodu. Jeho otec Juraj v závete zakázal oravské panstvo rozdeliť, bol preto ustanovený komposesorát v čele s voleným riaditeľom, v ktorom mali podiely rodiny siedmych Jurajových dcér. V roku 1868 bolo na hrade umiestnené múzeum, komposesorát bol znárodnený v roku 1945.
Múzeum je obrazom stredovekého liptovského sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským. Atraktívnou expozíciou je ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s fragmentmi pôvodných nástenných malieb zo 14. a 15. storočia. V hornej časti areálu múzea sa nachádza funkčná trať Považskej lesnej železnice.
758 - Ružomberok
Ružomberok
Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej obce, písomne uvádzanej už v roku 1233. V rokoch 1318 a 1340 získal Ružomberok niektoré mestské výsady. V roku 1390 kráľ Žigmund dal mesto do majetku likavskému panstvu. V rokoch 1397-1399 bol majiteľom moravský markgróf Prokop, ďalej napríklad Mikuláš Garay a od roku 1434 Ján Hunyady. Ďalšími majiteľmi boli Pongráczovci zo Svätého Mikuláša, Komorovskí, od roku 1496 Zápoľskí, v roku 1533 získal panstvo Ľudovít Pekry a po ňom chorvátsky veľmož Ján Krušič. V rokoch 1580-1651 tu vládli Illésházyovci a do roku 1670 Thökölyovci. Potom bol likavský hrad i mesto v majetku kráľovskej koruny. V roku 1703 hrad obsadil František II. Rákóczi, ten však bol opäť dobytý a zbúraný.
Prvá písomná zmienka o panstve pochádza z roku 1321. Hrad, ktorý bol pôvodne kráľovský, je výslovne zmienený v roku 1384. Počiatkom 14. storočia držal Strečno Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1397 ho získal do zástavy od kráľa Žigmunda Sudivoj z Ostrorogu. Od roku 1443 boli majiteľmi Pongráczovci zo Svätého Mikuláša a od roku 1483 Pavol Kiniži s manželkou Benignou, ktorý hrad prestaval a opevnil. V roku 1523 ho kúpil Ján Zápoľský a o šesť rokov neskôr ho prenechal Mikulášovi Kostkovi. V roku 1556 zdedili Strečno Dersffyovci, za ktorých došlo k renesančným prestavbám. Počiatkom 17. storočia získali hrad Wesselényiovci. Po smrti Františka Wesselényiho v roku 1667 bol hrad zabavený kráľovskou komorou. V roku 1686 ho obsadili Thökölyho kuruci, preto ho nechal cisár Leopold I. v roku 1698 zrúcať.
Prvá písomná zmienka o Vlkolínci ako jednej z tzv. „ulíc“ mesta Ružomberok pochádza z roku 1461. Ďalšími „ulicami“ boli Villa Ludrová, Biely Potok a Černová. Tieto „ulice“ museli Ružomberku odvádzať dane. V roku 1625 tu boli štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domácností. V roku 1770 bola v strede Vlkolínca postavená drevená zvonica. V roku 1771 sa „ulice“ chceli od Ružomberka osamostatniť, to sa im však nepodarilo. Z roku 1860 pochádza drevená rumpálová studňa s hĺbkou 13 metrov. V roku 1875 bol postavený kostol Navštívenia Panny Márie. V roku 1882 sa Vlkolínec stal miestnou časťou Ružomberka a v roku 1993 bol zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
