Kraj Banskobystrický

761 - Banská Bystrica

Banská Bystrica

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1255, kedy bola pôvodne slovanská osada Bystrica povýšená uhorským kráľom Belom IV. na mesto. Bol tu postavený neskororománsky kostol Nanebovzatia Panny Márie, okolo ktorého v 15. storočí vyrástlo opevnenie. Areál mestského hradu, ktorý sa skladá z viacerých budov, bol dokončený výstavbou vstupnej brány s barbakánom v roku 1512. V roku 1495 bola v Banskej Bystrici založená Turzovsko-Fuggerovská mediarska spoločnost, najväčšia a najmodernejšia ťažobná spoločnosť tej doby. V rokoch 1525-1526 sa tu uskutočnilo neúspešné banícke povstanie a v roku 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa vtedajší princ Gabriel Betlen. Po vypuknutí SNP v roku 1944 sa Banská Bystrica stala jeho centrom. 

739 - Banská Štiavnica

Banská Štiavnica

Prvá písomná zmienka o starobylom kráľovskom banskom meste Banská Štiavnica sa datuje do roku 1156. Pravdepodobne však už prví uhorskí králi Štefan I. a Belo I. razili mince zo štiavnického striebra. V dynastických bojoch medzi Vladislavom I. a Ladislavom Pohrobkom v roku 1442 Banskú Štiavnicu úplne vypálili vojská jágerského biskupa Šimona Rozgonyiho a Ladislava Čecha z Levíc. Vzniku Starého zámku, ktorý je písomne doložený v roku 1486, predchádzalo poškodenie už čiastočne opevnenej baziliky. K opevneniu pribudli v rokoch 1495-1515 bašty, strieľne pre delá a val s priekopou. Vznikla tak obranná pevnosť, ktorá mala chrániť horné mesto. Ďalšie úpravy boli ešte vykonané v 60. rokoch 16. storočia a v roku 1777 bola prestavaná vstupná veža. 

733 - Bytča

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1234, kedy bola obec vo vlastníctve nitrianskeho biskupstva. Už v 13. storočí tu tiež stál menší hrad. Behom 1. polovice 15. storočia sa Bytče zmocnil Pongrácz zo Svätého Mikuláša, neskôr ju mali v záložnej držbe napríklad Thurzovci, Podmanickí alebo Imrefyovci. V roku 1558 prešla Bytča na kráľovskú komoru a v roku 1563 ju kúpil František Thurzo, ktorý dal v rokoch 1571-1574 prestavať starší stredoveký vodný hrad na kaštieľ. V roku 1621 zomrel Imrich Thurzo a panstvo prevzala manželka Kristína Nyáryová, ktorá sa v roku 1624 vydala za Mikuláša Esterházyho. Esterházyovci následne panstvo vlastnili až do polovice 19. storočia. V roku 1862 ho prenajali a v roku 1868 predali obchodníckej rodine Popperovcov. 

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

750 - Kremnica

Kremnica

Vznik slobodného kráľovského mesta Kremnica je spojený s dátumom 17. november 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal osade Cremnychbana privilegiálnu listinu. Kráľ mestu daroval pôdu a lesy v okruhu dvoch míľ, obyvateľom udelil právo na banské podnikanie, aj na slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Kremnica sa v krátkom čase stala sídlom kráľovskej banskej a mincovej komory. Hlbinná ťažba zlatých a strieborných rúd na ložisku Kremnica bola ukončená v roku 1970.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk
Suvenýry SLOVAK FOLK TRAVEL
Štefánikovo nám. 33/40
Kremnica

764 - Modrý Kameň

Modrý Kameň

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1285, kedy je ako majiteľ a predpokladaný stavebník hradu uvádzaný Peter Forró, priamy predok rodu Balassovcov. Na prelome 13. a 14. storočia hrad nakrátko zabral Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1321 ho Balassovci získali späť a vlastníkmi boli až do roku 1813, kedy sa majiteľmi hradného panstva stali Forgáchovci. V roku 1890 panstvo kúpil gróf Tibor Károlyi pre svoju dcéru Gabrielu Almássyovú. Tá po vzniku Československej republiky predala v roku 1923 celý majetok s priľahlými pozemkami štátu. V roku 1991 sa stal kaštieľ sídlom Okresného vlastivedného múzea, neskôr od 2002 Múzea bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.