Kraj Trnavský

654 - Holíč

Obec je doložená k roku 1217 ako Wywar, vyvíjala sa v okolí hradu, ktorý bol vybudovaný v polovici 11. storočia. Do roku 1296 bol Holíč sídlom pohraničného kráľovského komitátu. Mestečko a hrad patrili uhorskému kráľovi, ktorý ich dával do držby rôznym feudálom. Na prelome 13. a 14. storočia obsadil holíčský hrad Matúš Čák Trenčianský a v roku 1315 vojsko českého kráľa Jána Luxemburského. V roku 1332 sa Holíč dostal do rúk uhorského kráľa, koncom 14. storočia panstvo získali Stiborovci, v roku 1437 Schlickovci, a potom Pongrácovci a Czoborovci. Poslednými majiteľmi boli v rokoch 1736-1918 Habsburgovci. 

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

689 - Piešťany

Prvá písomná zmienka o Piešťanoch s pôvodným názvom Pescan sa nachádza v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. V roku 1299 a medzi rokmi 1301-1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou. Piešťany boli súčasťou hradného panstva Tematín, ktoré v roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Z roku 1642 pochádza prvá zmienka o piešťanských termálnych kúpeľoch. V roku 1720 získal mestečko Ján Leopold Erdődy a Erdődyovcom potom patrilo až do roku 1848. Piešťanské kúpele vlastnili až do roku 1940, od roku 1889 ich mala v prenájme rodina Winterovcov. 

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

653 - Skalica

Prvá písomná zmienka o „území zvanom Zakolcha“ pochádza z roku 1217, originál listiny sa však nezachoval. V roku 1372 povýšil uhorský kráľ Ľudovít I. Skalicu medzi slobodné kráľovské mestá. Mesto bolo dávané do zástavy rôznym šľachtickým rodom – Stiborovcom zo Stiboríc, medzi rokmi 1434-1526 Zápoľským a v rokoch 1527-1568 pánom zo Žerotína.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

660 - Smolenice

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256. V roku 1388 ho daroval kráľ Žigmund Stiborovi zo Stiboríc. V roku 1438 sa stal majiteľom gróf Juraj zo Svätého Jura a Pezinka. Hrad je prvýkrát zmienený v roku 1457. Začiatkom 16. storočia získali Smolenice Országovci a po vymretí rodu v roku 1567 dostal hrad do zálohu Krištof Ungnad. Od konca storočia bol v rukách Erdödyovcov, ktorí ho nechali prestavať. Neskôr však panstvo zadlžili a hrad spustol. V roku 1777 sa stali majiteľmi Pálffyovci. Terajší zámok začal budovať v roku 1887 gróf Móric Pálffy a po ňom syn Jozef. Behom prvej svetovej vojny sa stavebné práce prerušili a nepokračovalo sa až do skončenia druhej svetovej vojny. Zámok bol dostavaný v roku 1953.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk

682 - Trnava

Prvá písomná zmienka o kupeckej osade pochádza z roku 1211. V roku 1238 obdržala Trnava od kráľa Belu IV. výsady slobodného kráľovského mesta. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Medzi rokmi 1432-1435 bolo mesto obsadené husitmi. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom v roku 1543 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Napriek tomu, že v 17. storočí trpela Trnava rovnako ako celé Slovensko stavovskými povstaniami uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, bola tu v roku 1635 ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmánym založená univerzita. Ta bola v roku 1777 na pokyn Márie Terézie presťahovaná do Budína.

Vydavatelství Ivan Rillich
Frymburk 231
Frymburk